Najprv je asi vhodné popísať prostredie, aby ste sa vedeli vžiť do mojej situácie. Všetko sa zmenilo jedno sobotné januárové ráno tohto roku, kedy moja mama dostala mozgovú príhodu. Dovtedy veľmi pedantná, miestami až prehnane, pracovitá a o všetko sa starajúca mama, žena a babka v jednej osobe zrazu zostala úplne odkázaná na našu starostlivosť a opateru. Ja so sestrou a maminými sestrami sme sa snažili zabezpečiť všetko najlepšie čo sme vedeli. Po niekoľkých mesiacoch sa mama z nemocnice dostala konečne domov. Postupne sa začala zotavovať zo zasiahnutia celej pravej strany tela. Doteraz sa už naučila chodiť s pomocou barle a istením jedného človeka po rovine. Horšie je to už s vyšším prahom a hlavne 3 schodmi čo oddelujú polovicu domu od druhej. Aj otec sa snažil vo všetkom pomáhať a verím, že to bol pre neho ako aj pre nás veľký šok a zmena. Ale postupne sa všetko vracia do "starých kolají".
V jeho prevedení to znamená takmer úplná ignorácia ostatných ľudí okolo seba a presadzovanie svojich záľub, názorov a želaní väčšinou na úkor ostatných. Problémom je hlavne jeho zhýčkanosť, bordelárstvo a nevšímavosť. V domácnosti nevie a hlavne nerobí okrem umývania riadu (čo chce nahradiť umývačkou), umytia dlážky v pivnici nič. Aj jeho oblasť činnosti mimo domu - záhrada a sliepky dostávajú na frak, keďže v záhrade sme mali jedného času asi metrovú zelinu a okolie kurína vypadá strašne.
Ostatné činnosti pripadajú na moju hlavu. Je to nakupovanie, upratovanie, umývanie okien, pranie, kosenie trávy, strihanie kríkov, okrasná záhrada, niekedy aj varenie a umývanie riadu. So žehlením a upratovaním mi veľkou mierou pomáha moja priateľka. Varenie máme podelené so sestrou, babkou a krstnou. Občas pomôžu aj sestriny svokrovci. Samozrejme okrem týchto mojich povinností mám prácu, ktorá je dosť náročná na čas, keďže cestujem takmer denne. Okrem nej hrávam v dychovke, športujem, strihám videá, starám sa o web stránky, atď. Mám veľa záujmov, ale od spomínanej januárovej soboty sa im nemôžem a nemám chuť venovať. Snažím sa, aby som všetko doma zabezpečil skoro tak ako to robila a zvládala mama. Je to niekedy ťažké, ale dá sa to. No potom sa mi už často nechce a ani nemám čas a priestor na venovanie sa mojim záujmom, ktoré ma vedia vždy zregenerovať.
Najväčším trápením, ale zostáva takmer žiadne súkromie, ktoré s priateľkou nemáme. Chcem s ňou tráviť oveľa viacej času a cítim, že je nutné sa osamostatniť. Chcel by som si nájsť nejaký byt, aby sme mali viacej súkromia. A aby ma otec nemohol terorizovať tým, že si hocikedy odíde a neupustí zo svojich koníčkov, ktoré sú veľmi časovo náročné mimo domu - a to hlavne rybolov. Je tým úplne posadnutý a trávi tam celé večery až dlho do noci. K tomu sa pridávajú ešte rôzne akcie, hranie futbalu, nepomáhanie pri domácich prácach a ignorovanie mojich potrieb-plánov. Privádza ma niekedy do totálneho hnevu a som na neho už veľmi alergický. Nemôžem mu vytknúť, že sa stará v rámci svojich možností o mamu, ale aj na ňu je niekedy protivný a kričí na ňu. Je ťažké s ňou ešte komunikovať, lebo mozgová príhoda zasiahla aj rečové centrum a tak nevie sama tvoriť vety, oponovať mu.
A mne sa teraz tisnú slzy do očí a chcem od hnevu a beznádeje kričaaaať... a chcem sa osamostaniť, ale neviem si predstaviť ako to u nás doma bude vypadať a ako sa postará sám o mamu ak odídem. Chcem mať ale súkromie, kde budeme s priateľkou mať miesto na oddych, útočisko od starostí a hlavne si užívať jeden druhého. Neviem, ktorá cesta je správna, ale tiež neviem či to tu doma ešte dlho vydržím. Ak mi viete poradiť, tak prosím poraďte čo mám robiť ?!
Ďakujem mojej priateľke za veľkú pomoc a podporu, mojej sestre že nám pomáha aj keď má už svoju rodinu, babke a krstnej že chodia a trávia čas s mamou, keď my traja najbližší nemôžeme, aj maminým sestrám, ktoré nám pomáhajú.
